Som archetyp. Kto je viac?

Takto to máme aj s archetypmi. V poslednom období sa roztrhlo vrece s informáciami a článkami, v ktorých sa toto slovo často používa. Ja som sa s týmto slovom stretol prvý krát pred 20 rokmi, ale moc som tomu nevenoval pozornosť. Bolo to v súvislosti s tvorbou marketingových stratégií. Mnohé značky používajú práve nastavenie osobnosti značky podľa archetypov.

Vtedy bola pre mňa téma veľmi ťažko uchopiteľná a tak som ju nechal plávať vo vodách neznalosti. Téma sa však ku mne vrátila neskôr v súvislosti s technikami práce s nevedomím. Náročným úvodom ma previedla psychologička a koučka – a vtedy aktivátor môjho života Ľuba Hamarová. Ďakujem jej týmto za lekcie.

S Ľubou som zažíval pár rokov husté výcviky, kedy sme si kdesi lese na chalupe otvárali brány svojho nevedomia a začínali sme sa poznávať. Ako to teda vlastne je?

Pre plné pochopenie začnime z druhého konca. Archetyp sa týka niečoho čo nazývame kolektívne nevedomie. Aby sme pochopili čo je kolektívne nevedomie potrebujeme pochopiť nevedomie osobné.

Veľmi pekne popisuje archetyp Carl Gustav Jung, ktorý toto slovo priniesol do modernej vedy a psychoanalýzy. Od neho si už toto slovo prepožičali ostatní a aktuálne sa stáva toto slovo veľmi používaným aj vo vedeckých kruhoch, ale aj v tých ezoterickejších.

Arché je dedičstvo starobylých grékov a znamená: začiatok, pôvod alebo zdroj akcie. Grécky: ἀρχή. Neskôr aj ako prvotný princíp či element. Gréci toto slovo v rozvinutejších tvaroch používali aj na vyjadrenie: kráľovstva, spôsob vládnutia, autorita či príkaz.

Prvý princíp alebo prvok zodpovedá „konečnej základnej látke“ a „konečnej nepochopiteľnej zásade“. Vo filozofickom jazyku archaického obdobia (8. až 6. storočie pred n. L.) označuje arché (alebo archai) zdroj, pôvod alebo koreň vecí, ktoré existujú. V starogréckej filozofii Aristoteles vyzdvihol význam arché ako prvku alebo princípu veci, ktorý aj keď je sám o sebe nedefinovateľný a nehmotný, poskytuje podmienky a možnosti tejto veci.

Ak sa pozrieme na prvotné zdroje v archaickej kozmológii – či už je to hindu-védická, grécka, slovienska či kresťanská tak majú jednu tému spoločnú. Na začiatku bola tma, ticho či chaos. Z tohto prvopočiatočného chaosu vzniklo niečo čo už môžeme nazvať niečím. A to niečo už dalo základ práve prvopočiatočným silám, ktoré ako nejaké pravidlá začali formovať svet ako ho poznáme teraz. A tieto pravidlá, ktoré už od začiatku formujú náš svet gréci nazývali Arché.

Jung potom túto tézu prevzal a aplikoval ju na svojho pohľadu na ľudské psyché. A sme teda zase naspäť u Junga. Jeho definícia psyché: je to celok duševných vedomých i nevedomých pochodov. Psyché teda môžeme nazvať aj dušou, vedomím či mysľou. Kľudne aj všetkým naraz.

Ja nerád škatulkujem seba a svoje znalosti na jeden systém, ale ten jungov je momentálne pre mňa celkom zrozumiteľný a je akceptovaný aj vedeckou obcou. Šamani zase vravia že naša duša má 3 svety: dolný, stredný a horný. Každý z týchto svetov má svoje pravidlá ale aj úlohy v našich životoch.

Individuálne psyché sa skladá z troch častí. Vedomie, osobné nevedomie a kolektívne nevedomie. DOplnť obrázok ???????

Ooops a tu prichádzame ku dramatickej zápletke. Vedomie je teda len malou časťou mojej duše, môjho psyché? Znamená to, že nežijeme vedomý život. Naše rozhodovanie a naše duševné procesy, ktoré vedú k rozhodovaniu sú len z malej časti vedomé. Z veľkej časti nevedomie osobné a z najväčšej časti je to práve kolektívne nevedomie, ktoré je najväčším hráčom v našej duši.

Hmmm.. Kolektívne nevedomie. Vedomie je mi jasné. Ale kolektívne nevedomie? Nuž… A tu vstupuje do deja práve archetyp.

Kolektívne nevedomie si môžeme predstaviť, ako nekonečný súhrn vzorcov správanie, ktoré sme si ako ľudia počas našej revolúcie vytvorili. Tieto vzorce sú kolektívne a my sme ich narodením prijali za svoje. A práve tieto vzorce sa nazývajú archetypy. Niektoré systémy nazývajú túto oblasť neviditeľného sveta Akášou.

Ako keď v bábkovom divadle bábka poskakuje a niekto skrytý ťahá za nitky. Tak funguje archetyp, My sme bábky a archetypy sú nitky čo nami poťahujú a smerujú nás v živote.

Jung definoval základné archetypy: matka, persona, tieň, animus, anima a mana (spirit).
Archetypov je však nekonečné množstvo. Bol to práve Jung čo prišiel s teóriou, že človek pri narodení nie je tabula-rasa (nepopísaná tabuľa), ale že už od narodenia a možno aj skôr sme ovplyvňovaný neviditeľnými silami. Tento koncept bol prijatý vedeckou obcou až neskôr.

Veľmi pekne a zrozumiteľne opisuje základné archetypy Carolyn Myss v knihe Archetyp:

• Opatrovateľ
• Umelec
• Manekýna
• Vizionár
• Rebel
• Tvorca
• Královná
• Intelektuál
• Atlét
• Aktivisita

Každý jeden z nich si v sebe nesie charakteristiky dané našou evolúciu. Skúsme sa pozrieť napríklad na Kráľovnú.

Vypísať z knihy.

Krásne rozpracovali archetyp do marketingu Carol Pearson: Hrdina či psanec. Pre mnohých marketérov a značkových stratégov je táto kniha ako biblia pre tvorbu osobnosti značiek. Najúspešnejšie značky na svete (Apple, Google, Volvo, Škoda atď) majú vo svojej stratégií definíciu značky ako archetypu. To nám umožňuje identifikáciu so značkou na úrovni kolektívneho nevedomia. Niektoré značky hrajú túto hru vynikajúco..

Pre mňa je však i táto teória a definícia obmedzujúca. Je v nej veľká oddelenosť od božskej jednoty. Chápem, že Jung vo svojej dobe chápal veci nad rámec bežného vedomia tej doby, ale bol by som zvedavý ako by to spojil s vyšším božským plánom ak by žil v našej dobe všetko-je-možné.

Mne sa veľmi páči vnímanie jemnohmotného sveta omnoho ďalej za hranice modernej psychoanalýzy. Mám na mysli, že naše telo sa skladá z viacerých úrovní duše – jemnohmotných tiel. Čím je telo jemnejšie – tým vibruje jemnejšou vibráciou bližšou ku svetlu a láske zdroja.

Zoznam tiel z Genových kľúčov a nejaký obrázok.

Tu sa dostávame do roviny, že archetypy nás síce ovplyvňujú ale iba niekde do úrovne prvých 4 tiel. Až pri dotyku s vyššími jemnohmotnými telami sa stráca vplyv archetypu a sme bližšie k pravidlám božským – zdroja. Môžeme ich samozrejme tiež nazvať archetypmi, ale to sú stále iba nejaká definície a slová.

Zažil som sám pár krát kedy som sa v meditácii dostal do vyšších stavov vedomia a tam je myseľ vypnutá. Vedomie sa rozšíri natoľko, že sme schopný precíiť božskú podstatu. Čím častejšie takéto stavy zažívame, tým sa nám obrusuje ego a začíname si viac a viac uvedomovať vplyv archetypov na náš život.

Ideálny stav je keď vstupujem do sveta vedomý a archetypy si dokážeme vedome obliekať ako kabáty podľa rôznych situácii. Tak dokážeme využívať  ich obrovskú silu. Stávame sa tak mocnými bytosťami. Archetypy tu sú a budú. My však môžeme posilovať naše vedomie, aby sme už neboli otrokmi archetypov, ale aby sme sa s nimi naučili žiť v súlade.

Časom ich možno dokážeme aj preprogramovať.

U nás v Aatme vnášame tému archetypov častokrát aj do samotných parfémov. Príkladom je Nora Zephyr. Nesie v sebe práve archetyp královnej:

Skloním sa len vtedy keď je to nevyhnutné a len toľko koľko mi sebaúcta dovolí.

Minulý týždeň sme sa s priatelkou namotali na seriál Money Heist. Je to jeden z najlepších akčných seriálov posledných rokov a to predovšetkým práve pre dokonalú prácu s charaktermi postáv. Hlavnou témou sú dva archetypy: Hrdina a Štvanec. Pričom hlavná postava zvaný Professor nesie v sebe oba archetypy a napĺňa ich takmer na 100%. Tým, že sa ja identifikujem s touto postavou tak vnímam jeho archetypálny charakter a to vo mne vyvoláva emócie – v tomto prípade chvíľami az súcitne stavy hraničiace s posadnutosťou. Aj ostatné postavy v seriáli nesú ďalšie archetypy: Matka, Opatrovateľ, Dobrák, Zavislák, Bavič, Psychopat, Stroskotanec atd.

Taktiež filmy a seriály posledných rokov z dielne Marvel Studios a Star Wars sú takmer dokonalou ukážkou uchopenia archetypov. Najväčšou výzvou pri natáčaní filmov je umiestnenie archetypu do deja a charakterový vyvoj postavy, ktory je v súlade s archetypom. Pokiaľ sa tvorcom podarí nevybočiť pri postave z jeho archetyou, tak je takéto dielo potom aj úspešné a naša identifikácia s postavami je dokonalá a spôsobená práve cez kolektívne nevedomie. Často sa v týchto dielach používaju aj symbolické zvýraznenia postav. Mnohé z týchto diel to robia vedome a aj za pomoci psychológov a historikov.

Napríklad môj obľúbený Thor z Avengers je typickým predstaviteľom archetypu Hrdina. Je však podporený symboliku severských slovanov jemne zmixovanou so symbolikou slovienov, ale stále je to slovanský boh Perún – ako boh hromu, ktorý mal svojho temnejšieho brata. Perún / Thor je symblicky stvárnený ako blesk či hrom. Túto silu si potom nesieme aj v živote. Silný ako hrom. Rychlý ako blesk. Symbolika jednotiek SS v nazi symbolike je prevzatá práve zo symboliky runového vyjadrenia boha Perúna. Perun bola veľmi silná archaická postava a preto si to prevzali do svojho loga aj SS jednotky Hitlera. A čuduj sa svete chvíľu to aj fungovalo.

Svet archetyopov je teda velmi posilovaný symblickým svetom kolektívneho nevedomia.

Každý archetyp však v sebe nesie vzdy aj svoju tienistú stránku, ktorá je veľkou výzvou, ktorú má človek spracovať a prijať. Keď sa mu to podarí a udrží si tento stav vo vedomí môže využívať túto archetypálnu silu vo svoj prospech a v prospech služby ľudstvu ci vyšším ideálom.

Pokiaľ túto tieňovú skúšku nezvládneme ovládne nás temná strana tejto sily a vtedy ideme iným smerom ako si ja predstavujem. Nevravim, ze to musí byť zlý smer. Pre niekoho to môže byť tiež dobrá skúsenosť. Pre mňa je to však temná strana a preto je dobre sa archetypmi zaoberať ako silnou a mocnou energiou, ktorá tu je a ovláda naše rozhodnutia.

Skúste si niekedy pomeditovať ci sadnúť si do ticha ci prírody a povoľte si otvoriť sa tejto sile. Spýtajte sa sami seba, ktorý z archetypov práve teraz ovláda Váš život. Môže ich byť aj viac.

Ak sa vám podarí túto silu vnímať a vedome využívať v prospech svetlej strany energie tak sa nám zlepší zivot na tejto planéte. Prestaneme hádzať vinu na druhých, prijmeme svoju mieru zodpovednosti. Uvedomíme si, že za to ako tu žijeme si môžeme sami a začneme pekne od znovu začiatku.

Sami od seba.